Problematika závislostí na medzinárodnom kongrese biologickej psychiatrie v Sydney (Sydney 9. - 13. 2. 2004)
Zveřejněno: 31. prosinec 2004 Zobrazit citaci
Problematika závislostí býva na medzinárodných psychiatrických kongresoch často relatívne málo prezentovaná, respektíve odsúvaná. O to väčšia bola radosť (a zvedavosť) pri pohľade na finálny program medzinárodného kongresu biologickej psychiatrie v Sydney, ktorý sľuboval, že addiktológii venuje dostatočný priestor. Kongres prilákal účastníkov pomerne dobrou organizačnou štruktúrou, kompaktnosťou programových celkov, paradoxne sme ocenili aj nižší počet účastníkov v porovaní so svetovým psychiatrickým kongresom, či konferenciami APA, čo dávalo viac fyzického priestoru na orientáciu v prednáškach, posteroch i v expozíciách farmaceutických firiem, i priestoru v duchovnom ponímaní na reflexivitu zážitkov odborných i spoločenských.
Na druhý deň kongresu v popoludňajších hodinách sa odohralo sympózium pod názvom: Akútné a chronické pôsobenie alkoholu a drog: pohľad na spoločný mechanizmus. Sympózium viedol austrálčan Dr. MacDonald L. Christie. Išlo o biologicky orientované prednášky, ktorých obsah bol na rozhraní odborov psychiatrie, biochémie a fyziológie, čomu zodpovedala aj kvalifikácia spíkerov. Christie (Austrália) sa zaoberal teoretickými otázkami prečo vôbec študovať neurobiológiu závislostí. Morfologicky si všímal pozíciu periakvedulárnej šedi v období odvykania od psychoaktívnych látok a nástupu abstinenčného obrazu., rozlíšil akútnu vysokodávkovú a chronickú drogovú administráciu so zreteľom translokáciu mí receptorov a hypertrofiu signalizácie c /AMP/. Pripomenul význam CREB a -long-term potentiation- ako odpovede na chronický prísun drogy s odpoveďou na jadrovej úrovni so zmenou transkripčných génových informácií, popisoval adenozínového antagonistu DPCPX, ktorý zvyšuje intenzitu odvykacích symptómov u myší. Appel (USA), odbornosťou fyziologička sa podrobne venovala pozícii napäťovoriadených kanálov v mechanizme priamej akcie etanolu na mozolimbický dopamínový systém. Prednáška pre nezainteresovaných mohla pôsobiť dosť náročne, bolo v nej použitých mnoho grafov, v ktorých sa zobrazovala zmena aktivity pálenia akčných potenciálov (firening) v závislosti od koncentrácie konzumovaného alkoholu vo zvodoch vo ventrálnej tegmentálnej arey. Udávala, že etanol priamo excituje dopaminergické neuróny ventrálnej tegmentálnej arey, alkohol teda zvyšuje aj frekvenciu pálenia potenciálov aj napätie kanálov. Etanolom spustená excitácia dopaminergických neurónov vo ventrálnej tegmentálnej arey je blokovateľná quinidinom (ktorý blokuje viac kanálov v mozgu aj v srdci). Ak by sme teda identifikovali proteínové kanály, mali by sme možnosť identifikovať gén pre alkohol-senzitívny proteín na neuróny -reward- systému. Chronickému efektu drog na dopamínový systém ventrálnej tegmentálenj arey sa venoval Brodie (USA). Podotkol, že chronické užívanie alkoholu spôsobuje menej potentnú excitáciu GABA- ergickej transmisie vo VTA v porovnaní s chronickým konzumom vody. Serotonín potencuje excitáciu dopamínových neurónov vo ventrálnej tegmentálnej arey, ak je však konzumovaný kofeín, k tejto potenciácii nepríde. Potenciácia etanolovej excitácie je reverzná pri podaní 5-HT2 antagonistu katanserínu. Overstreet (USA) popisoval repetitívny mechanizmus odvykania ako kindling fenomén, laboratórne podávaný buspiron myšiam v štádiu odvykania od alkoholu zlepšuje ich sociálne interakcie.
Ďaľšie sympózium s názvom Nové farmakologické stratégie v liečbe alkoholovej závislosti bolo asi najväčším praktickým prínosom. Jurd (Austrália) poukázal na klinické štúdie realizované v Austrálii. Išlo väčšinou o sledovanie pôsobenia naltrexonu a akamprosátu v kombinácii s KBT. Očakávaná prednáška Philipa Gorwooda z Francúzska o farmakogenetických stratégiách v liečbe alkoholovej závislosti odpadla pre neúčasť spíkera. Walter (Rakúsko) sa venovala problematike endogénnych kanabinoidov a konkrétne CB1 receptoru a jeho pozícii v prevencii relapsov. Pokusmi s myšami bez CBl receptorov sa zistilo, že tieto pili menej. Ako nádejný sa teda považuje antagonista CB-1 rimonabant. Rozlíšila pojmy -seek - reward- a -seek - relief- v psychopatológii podľa Lescha. Negatívnu skúsenosť s neramexanom - kompetitívnym NMDA antagonistom v liečbe alkoholizmu popisoval Schwann (Nemecko). V skupine 236 mužov - závislých od alkoholu, ktorá bola randomizovaná a dvojito slepá pacienti dostávali 40 mg neramexanu vs placebo po obdobie 12 týždňov, oproti placebu však pri liečbe neramexanom došlo paradoxne k oveľa častejčím recidívam, čo si však protirečí s experimentálnymi pokusmi na zvieratách, kde bol vysoko efektívny. Lesch (Rakúsko) vo svojej typológii podľa Lescha- typy I-IV poukázal na potrebu detailného všímania si symptómov, ktoré sú v rámci závislosti zavzaté. Citlivým vyšetrením zistíme, že motivácia pitia u rôznych závislých je rôzna, často si vyžaduje antidepresívnu clonu - konkrétne typ III, kde má najlepšie skúsenosti s milnacipramom a karbamazepinom. U tohto typu je liečba akamprosátom a naltrexonom neúčinná, na rozdiel od typu I, II. Rozlišuje motívy pitia na kompulzívne, antidepresívne, anxiolytické a protiabstinenčné, čo zásadne determinuje aj úspech s medikáciou u toho - ktorého typu alkoholizmu.
Sympózium s názvom neuropsychiatrické a psychobiologické aspekty rekreačného užívania kanabinoidov a ecstasy / MDMA uvádzalo do rozpakov auditórium, ktoré si vypočulo biologické a čisto medicínske poznatky z úst psychológov, čo zvádzalo k predstave, že morfologickým a fyziologickým aspektom spíkeri nerozumeli, zato psychologicky zrozumiteľne interpretovali vlastné poznatky. Gouzoulis - Mayfrank (Nemecko) popisovala závislosť neurotoxicity ecstasy od telesnej teploty konzumenta. V štúdii zistila, že agresivita konzumenta kanabinoidov a ecstasy nebola vyššia, než u abstinujúcich. Ecstasy je viacej asociovaná s deficitom pamäti a učenia u jeho užívateľa. Mladší závislí od kanabinoidov, ktorý koabúzujú aj MDMA si zhoršujú kognitívne funkcie rýchlejšie. Parrott (V. Británia) vo svojej prednáške popisovala zistenia, že až 82 % abuzérov ecstasy ju opakovane užíva najmä preto, aby predišlo zlým pocitom po eliminácii drogy. Denní konzumenti kanabinoidov vykazujú viacej post- MDMA problémov ako je napríklad depresia. Až 36 zo 102 opiátovo závislých udáva, že užilo prvýkrát opiát preto, aby predišlo symptómom z vysadenia MDMA. Rodgers (Veľká Británia) vo svojej dlhej a nudnej prednáške popisovala svoje skúsenosti zo spätnej väzby abuzérov kanabinoidov a ecstasy využívajúc anonymné dáta. Udávala, že etanol priamo excituje dopaminergické neuróny ventrálnej tegmentálnej arey, alkohol teda zvyšuje aj frekvenciu pálenia potenciálov aj napätie kanálov.
Kongres biologickej psychiatrie okrem iného poukázal aj na aktuálnosť tém biologických základov závislosti, ktorých rozmer býva často v našich -šírkach- skotomizovaný a tým dopomohol k riedeniu uniformného pohľadu na addiktológiu ako na vedu o -psychologicky podmienených poruchách-.
Stáhnout citaci