Psychiatr. pro Praxi, 2006; 2: 94-97
Cieµom práce bolo zmapovanie prístupu v liečbe chronického úzkostného pacienta v podmienkach súčasnej ambulantnej psychiatrie. Chronický úzkostný pacient bol definovaný podµa MKCh-10: F40-F41 podµa minimálne s dvoma dekompenzáciami úzkostnej poruchy.
Materiál a metodika: 61 psychiatrov (29 muľov a 32 ľien) s praxou 3–42 rokov (priem. 18,9 roka) vyplnilo semiątrukturovaný dotazník. Otázky sa týkali terapie chronického úzkostného pacienta a terapeutického vz»ahu.
Výsledky: medzi chronickými úzkostnými pacientmi prevaľujú ľeny. Pacienti sú liečení kombináciou farmakoterapie a psychoterapie. Zo ąpecifickej psychoterapie bola najčastejąie pouľitá KBT (30 %). Pri farmakoterapii je pacient najčastejąie liečený monoterapiou antidepresívami (v 44,3 %) alebo kombináciou antidepresíva s benzodiazepínmi (36,1 %). Lekári uviedli zmeny v terapeutickom vz»ahu väčąinou v zmysle zlepąenia spolupráce a dôvery.
Published: April 1, 2006 Show citation